Niekedy smútim za mŕtvymi
ktorí ešte nie sú mŕtvi.
Niektoré večery, keď padne noc, - nočné mory a strach -
Rozum sa podriaďuje mojim obavám.
A ja pochovávam telá
ktorých srdcia ešte bijú
Niektoré večery, keď padne noc, - nočné mory a strach -
Rozum sa podriaďuje môjmu strachu.
Neustále utrpenie mení milovaného milenca
Hrôza! Na smutné telo bez duše.
Úsvit a jemnosť slnka
Hrejú svojimi lúčmi
Moje oči stále vlhké.
Ale dni sú krátke
Keď slnko masku pozná,
A keď padne noc
Úsmevy sa menia na grimasy.

BY Viktor Kocur rest in peace